​

Insignie obce

Erb, pečať a zástava obce boli novovytvorené a pripravené pri príležitosti osláv 360. výročia (1994) najstaršej písomnej zmienky o obci. V ich symbolike je preklenutých oveľa viac rokov, než si mnoho z nás dokáže predstaviť. V jednotlivých symboloch obce je totiž vyjadrená celá história existencie dediny i farnosti Liptovská Teplička.

Vytvorenie heraldicky správneho erbu, ktorý sa viaže na históriu a zachováva vývinovú kontinuitu, je nesmierne dôležité a aj náročné. Insignie obce musia byť totiž svedectvom úcty k histórii a starobylosti obce. Autor návrhu vychádzal z najstaršieho pečatidla z roku 1716. Pri analýze kompozície pečatného symbolu - postavy muža opierajúceho sa o palicu s točenicou - prichádzame k jednoznačnému záveru, že ide o postavu svätého Jána Krstiteľa, a to v jeho typickej ikonografii ako ,,hlas volajúceho na púšti“.

Tematiku svätého Jána potvrdzuje farská pečať Liptovskej Tepličky i to, že rímskokatolícky kostol v obci je zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Pri skĺbení tradície historického symbolu s pravidlami erbovej tvorby nie je z heraldických dôvodov vhodné mechanicky vložiť do erbu celé historické pečatné znamenie s postavou patróna obce. Svätci totiž do heraldiky nepatria.

Podľa heraldických pravidiel sa do erbov vkladajú iba atribúty svätcov – v tomto prípade baránok, ktorý zastupuje svätého Jána Krstiteľa a odkazuje sa na krst Ježiša Krista, a výrok svätého Jána na adresu Ježiša: ,,Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ ( Jn 1, 29). Už v najstarších zobrazeniach tohto svätca má svätý Ján v náručí baránka a drží kríž, na ktorom visieva zástava, či skôr páska s nápisom ,,Ecce Agnus Dei qui tollit peccata mudni“, ktorá sa transformovala do zástavy v podobe krížovej koruny.

Čo sa týka farieb, štítové pole je červené, evokujúce martýrsku smrť svätého Jána Krstiteľa. Červené pole patrí v heraldike medzi najcennejšie, o čom svedčí jeho použitie v mnohých kráľovských, rodových a štátnych erboch a napokon aj v našom štátnom znaku už od konca 12. storočia. Baránok je podľa logiky a v súlade s heraldickými pravidlami strieborný, teda biely, ostatné figúry zlaté. Kríž na zvislej zástave víťazstva či vzkriesenia má byť červený, latinský s predlženým spodným cípom. Pečať Liptovskej Tepličky je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC LIPTOVSKÁ TEPLIČKA.

Erb Liptovskej Tepličky tvorí v červenom štíte na zlatej pažiti stojaci, doľava otočený strieborný veľkonočný Baránok s dlhou striebornou zástavou a s červeným latinským krížom na zlatej, krížom ukončenej žrdi. Zástava Liptovskej Tepličky je bielo-červeno-žlto štvrtená. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihnutiami, siahajúcimi do tretiny listu zástavy. Štvrtenie vexilologicky symbolizuje kríž zo zástavy nesenej Baránkom.